Užitočné rady

HORÚČKA

Horúčka sama o sebe nie je chorobou, je len príznakom ochorenia. Patrí k prirodzeným obranným mechanizmom tela.  Do teploty 38 °C nie je nutné horúčku znižovať. 

Meranie teploty

Novorodencom a dojčatám meriame teplotu v konečníku digitálnym teplomerom s ohybným koncom.  Zasúvame maximálne 1 cm.  Takto nameraná teplota (tzv.rektálna) je vyššia než teplota nameraná v podpazuší o 0,5°C.  Väčším deťom meriame teplotu v podpazuší.  U bezdotykových digitálnych teplomerov je potrebné zvoliť kvalitný prístroj a pri meraní postupovať presne podľa návodu výrobcu (napr. presne dodžiavať vzdialenosť snímača od tela, atď.). 

teplota v konečníku     teplota v podpazuší                

37,5 – 38,5 °C                  37 – 38 °C                      zvýšená

Kedy dieťaťu zmerať teplotu

Je vhodné zmerať teplotu, ak pozorujete niektoré z týchto príznakov:      

      * zmena správania, únava, plač,                                                                                                                

 * bolesť hlavy, odmietanie jedla,                                                                                                              

 * horúca, suchá koža, výrazne na hlave a trupe, pri zhoršovaní je koža rúk a nôh chladná, na tele môže byť vlhká,      

 * zrýchlený pulz, výraznejšie búšenie srdiečka,                                                                                        

* zrýchlené dýchanie (nad 40 výdychov za minútu),                                                                                  

* smäd,                                                                                                                                                      

* u menších detí hnačka.                   

Znižovanie horúčky 

Ak je teplota v podpazuší > 38 °C a dieťaťu nie je dobre, môžeme podať lieky na zníženie teploty (najčastejšie užívané sú paracetamol a ibuprofén).                                                                                

U dojčiat uprednostňujeme čapíky, ktoré sa zavádzajú do konečníka.  Čapíky použijeme tiež vždy, keď dieťa vracia.  Ak už dieťa vie dobre jesť lyžičkou a nie je príliš mrzuté, môžeme pri staršom dojčati  zvoliť sirupovú formu.  Asi od 3 rokov sú deti schopné prehltnúť tabletu.  

Pozor na predávkovanie pri kombinácii rôznych liekových foriem s rovnakou účinnou látkou!      

PARACETAMOL

• odporúčané dávkovanie: 10 – 15 mg/kg v jednotlivej dávke
• max.celková denná dávka: 60 mg/kg za 24hod.
• interval medzi jednotlivými dávkami by nemal byť kratší než 6 hod. 

IBUPROFEN

• odporúčané dávkovanie: 5 – 10 mg/kg v jednotlivej dávke
• max.celková denná dávka: 20 mg/kg – 30 mg/kg telesnej hmotnosti za 24hod.
• interval medzi jednotlivými dávkami je 6 – 8 hodín

KYSELINA ACETYLSALICYLOVÁ, ktorú obsahujú ďalšie bežné lieky na znižovanie horúčky, sa nesmie podávať deťom do 15 rokov!!!

FYZIKÁLNE ZNIŽOVANIE HORÚČKY                                                                                                         V súčasnosti sa odporúča omývanie hubkou, „sponging“ (z ang. sponge = hubka), ako šetrnejší variant predtým používaných zábalov.  Pri ňom by teplota v miestnosti mala byť okolo 24 °C.  Do vane alebo vaničky napustíte 3 – 5 cm mierne teplej vody s teplotou 29 – 32 °C, dieťa posadíte do vody a 10 – 30 min. omývate čistou hubkou trup a končatiny.  Ak sa objaví husia koža či triaška, procedúru ihneď ukončite, pretože tieto javy horúčku zvyšujú.  

Sponging nie je vhodný, ak má dieťa mramorovanú kožu, husiu kožu, studené ruky a nohy alebo ak kladie nadmerný odpor. 

Kedy s horúčkou navštíviť lekára

1. VŽDY, keď sa vyskytne:
   • opakované vracanie,
   • ochabnutosť dieťaťa, dieťa nereaguje na bežné oslovenie,
   • poruchy hybnosti,
   • stuhnutá šíja – dieťa nemôže predkloniť hlavu,
   • mramorovaná koža,
   • krvavé škvrny na koži, tzv.petéchie (po zatlačení dnom pohára neblednú, nemiznú),
   • výrazne chladné ruky, nohy,
   • pretrvávajúca teplota nad 39,5 °C bez poklesu, meraná v podpazuší počas 24 hodín.
2. Keď dieťa málo pije a málo močí.
3. Vždy s dieťaťom mladším ako 3 mesiace!!!
4. Keď horúčka 3.deň neklesá.
5. Keď vás stav dieťaťa znepokojuje. 

Očkovanie a horúčka

Sprievodným javom po očkovaní môže byť zvýšená teplota až horúčka.  Je to normálny jav, ktorý dokazuje, že telo tvorí protilátky.  Lieky na horúčku zásadne nepodávame vopred, vzniku teploty nezabránia.  Až keď horúčka prekročí 38,5 °C, zvážime podľa stavu dieťaťa podanie lieku na zníženie horúčky.

DIÉTA PRI HNAČKE 

pre deti staršie než 1 rok (podľa odporúčania Kliniky infektológie a geografickej medicíny v Bratislave)

Pri hnačke treba: 

• vylúčiť z jedálnička mlieko a mliečne výrobky a tuky,                                                                                           
• dodržiavať dostatočný pitný režim!

Medzi vhodné nápoje, ktoré podávame pri hnačke, patrí:

• slabo vylúhovaný nearomatizovaný čierny čaj (nesladený, ak áno, tak mierne)
• nesladené nesýtené minerálne vody (vhodné pre deti)
• ryžový odvar/mrkvový odvar

Sladenie: vhodný je hroznový cukor (Glukopur) ½ – 1 čajová lyžička na 100 ml tekutiny.

Jedlo, ktoré môžeme podávať:

• Zelenina: mrkva, petržlen, zemiaky, cuketa, tekvica varené, dusené na vode, bez tuku!
• Ovocie: len potlačený banán, jablko strúhané bez šupky, alebo dusené na vode
• Kaše: zemiaková, ryžová, krupicová len na vode bez masla a mlieka
• Mäso: varené alebo dusené chudé (kuracie, morčacie bez kože, teľacie, králik). Ak nie je alergia, možno aj rybie filé (pozor na kosti!). Mäso je vhodné rozmixovať alebo pomlieť.
• Pečivo: diétne sucháre, jeden deň staré biele netukové pečivo, ryžové chlebíčky, slané tyčinky bez zŕn (mak, sezam, ľan). Varená biela bezvaječná cestovina, ryžová cestovina.

Recept na mrkvový a ryžový odvar

Diétna mrkvová polievka (Mrkvový odvar), ½ litra

Pripravujeme len z nezávadnej bezdusičnanovej mrkvi!                                                                                                 ¼ kg očistenej mrkvi (stačí aj 100g) nakrájame a varíme v 1 litri vody asi 90min (podľa ročného obdobia). Takto podávame priamo čistý mrkvový odvar, alebo môžeme uvarenú mrkvu rozmixovať a precediť cez sitko. Ak nemáme mixér, prelisujeme cez sitko a doplníme prevarenou vodou, aby sme získali ½ litra mrkvovej polievky.

Ryžový odvar pre dojčatá, 1liter

50g ryže (2 polievkové lyžice) pred varením dobre prepláchneme v čistej studenej vode. Varíme 1 hodinu v 2 litroch vody. Po uvarení precedíme cez sito a doplníme do 1 litra prevarenou vodou. Pre dojčatá: ryžový odvar ešte raz prevaríme, potom rýchlo schladíme a prikrytý uschováme v chladničke najdlhšie 24hodín.

Mliečna výživa v prášku 

Mliečnu formulu postupne zaraďujeme do stravy u dieťaťa s hnačkou riedenú, ev. riedenú v ryžovom odvare.  Postupne ako sa stav dieťaťa zlepšuje a hnačka ustupuje, môžeme zvyšovať koncentráciu mliečnej formuly v ryžovom odvare, až kým sa nedostaneme na plné mlieko.                 Ak je v návode na prípravu mlieka uvedené 3 odmerky prášku na 90 ml vody, tak menej koncentrované mlieko pri hnačke pripravíme:

• 1/3-vé mlieko v RO: 1 odmerka na 90 ml ryžového odvaru (RO)
• 1/2-čné mieko v RO: 1,5 odmerky na 90 ml RO
• 2/3-vé mlieko v RO: 2 odmerky na 90 ml RO
• plné mlieko v RO: 3 odmerky na 90 ml RO
• plné mlieko: 3 odmerky na 90 ml prevarenej vody

Ak matka dojčí, drží protihnačkovú diétu. Pred dojčením je vhodné podať dieťaťu ryžový odvar v množstve podľa ordinácie lekára.

ZAVÁDZANIE PRÍKRMOV

Výživa detí od 4. do 6.mesiaca:

Optimálne zahájenie nemliečnej výživy u zdravého dojčaťa je vek medzi 17. a 26. týždňom života. V rámci tzv. „imunologického okna“ zavádzame do jedálničku nemliečne tzv. „ochutnávky“ (po lyžičkách) na navodenie tolerancie organizmu, ako prevencie vzniku potravinových alergií v neskoršom veku.

U plne dojčených a dobre prospievajúcich detí sa spravidla začína s nahradením spravidla obedného dojčenia príkrmom od ukončeného 6.mesiaca. U detí nedojčených, alebo z iných príčin u dojčených detí podľa odporúčania praktického lekára, je možné začať už od ukončeného 4.mesiaca veku dieťaťa. Predpokladom je jeho fyziologická a psychomotorická zrelosť.

Príkrmy je potrebné pripravovať (variť či dusiť) domäkka a potom ešte prelisovať alebo pomlieť tak, aby bola konzistencia kašovitá, jemná. Dieťa kŕmime lyžičkou. Lyžičku neplníme príliš a vkladáme ju do úst hlbšie (napr. dojčené dieťa, zvyknuté iba na prsník matky, by jedlo zo špičky jazyka posunulo smerom von, nie dovnútra a môže tak prísť k mýlnej interpretácii, že dieťa stravu odmieta. I keď odmietanie príkrmov nie je ničím výnimočné. Ak dieťa jedlo odmieta, s odstupom dní ho ponúkame opakovane (niekedy ho príjme až po 10 – 15 ochutnaniach).

Pri jedle by malo dieťa sedieť a hlavu by malo mať vo vzpriamenej polohe (ak ešte nesedí samo, možno ho polohovať v lehátku či sedátku).

Keď dojča dosiahne hmotnosť okolo 7 – 8 kg, zväčša dojčenie už nestačí. Ako prvý zavádzame zeleninový príkrm, neskôr aj s prídavkom mäsa v čase obeda. Tiež pridávame rôzne druhy ovocia, neskôr aj nemliečnu kašu. Najnovšie výskumy ukázali, že zavedenie malého množstva lepku v období medzi 4. – 7. mesiacom života je prevenciou celiakie (do mäsovo – zeleninového príkrmu pridáme postupne minimálne množstvo svetlej zátrepky, alebo slíž, prípadne do ovocia rozdrvíme detskú sušienku).

Počas horúcich letných dní, pri horúčke alebo hnačke podávame aj dojčenskú vodu.

Postupné zavádzanie potravín od ukončeného 4.mes.:

• zelenina: mrkva, cuketa, tekvica, petržlen, brokolica, zemiaky, paštrnák, kaleráb, špenát, karfiol, hrášok
• netučné mäso: králičie, jahňacie, hovädzie, hydina, bravčové
• maslo, repkový olej,
• ovocie: jablko, banán, hruška, slivka, marhuľa, broskyňa, mango, maliny, čučoriedky, melón
• kukuričná krupica, ryža, pšenica (krupica), ovos, raž, jačmeň

Od ukončeného 6.mesiaca: 

• uhorka, zeler
• vaječný žĺtok
• amarant, pohánka
• melón, ríbezle, egreše, čerešne, višne, mirabelky, hrozno, kiwi

V období medzi 7. – 8.mesiacom: kuskus, fenikel, špargľa, pekingská kapusta, zelené fazuľky, červená šošovica

Dieťa má už jeden či viac zúbkov, môžme mu pripravovať stravu hrubšej konzistencie s tuhšími kúskami, než tomu bolo doposiaľ. Zeleninu môžeme začať podávať i surovú, do ruky (nie však príliš tvrdé druhy, u ktorých hrozí po odhryznutí malého kúsku vdýchnutie). Mäso môže byť nakrájané na menšie kúsky, aby sme podporili žutie a hryzenie. Mliečne kaše už obsahujú mlieko prispôsobené veku dieťaťa, stačí ich len zmiešať s vodou podľa odporúčaného pomeru uvedeného na obale. Nemliečne kaše je možné pripraviť s použitím ako materského, tak mlieka dojčenskej formuly, opäť podľa priloženého návodu.

9.-10.mes.: paradajky, kukurica, bylinky, chlieb, krúpy, cestoviny, čerstvý syr, biely jogurt

11.-12. jemné šťavnaté bežné pokrmy, ktoré sa dajú hrýzť

Ochucujeme len bylinkami. Do dvoch rokov sa neodporúčajú nízkotučné potraviny.  Veľmi dôležitý je stravovací režim.

Potraviny nevhodné vo veku 7 – 12 mesiacov:

• zelenina s vysokým obsahom dusičnanov
• orechy, mak, celé zrná obilnín, nepokrájaná šupka ovocia
• soľ, korenie, vývary z hovädzích či bravčových kostí
• cukor, med, kakao, čokoláda, alkohol, smotana, údeniny
• kravské neadaptované mlieko, tvaroh
• citrusy, exotické plody
• potraviny s umelými sladidlami, glutamánom a pod.
• jedlá ťažké, tučné, vyprážané, fast-food

Vegetariánska a vegánska strava sa pre dojčatá neodporúča pre nízky obsah železa a esenciálnych mastných kyselín.